Oriana Fallaci

Oriana Fallaci

Bojovníčka za slobodu

„Narodila som sa 29. júna 1929, florentským rodičom. Z matkinej strany stále existuje španielska vetva. Jej prastará mama bola z Barcelony. Z otcovej strany zasa romagnolská vetva. Jeho matka bola z Ceseny. Veľmi zlé spojenie, ako je možné vidieť na temperamentnom výsledku. Ja sa však považujem za čistú florenťanku. Florentsky hovorím, florentsky zmýšľam, florentsky cítim. Florentská je moja kultúra a moja výchova. V zahraničí, keď sa ma pýtajú, ku ktorej krajine patrím, odpoviem Florencia. Nie Taliansko. Pretože to nie je to isté.“
Takto sa predstavila Oriana Fallaci v jednom krátkom texte napísanom pre L´Europeo.

Fallaci bolo jedným z najznámejších mien medzinárodnej žurnalistiky. Mala za sebou roky reportáží z vojnových oblastí, rozhovory s najvplyvnejšími ľuďmi planéty a bestsellerové romány, ktoré z nej urobili skutočnú ikonu politickej angažovanosti.
Rodičia jej vštepili hlad po slobode, potrebu, ktorú nedokázala utíšiť ani fašistická diktatúra, proti ktorej rodina Fallaci odvážne bojovala.
Oriana udržiavala v sebe po celý život spomienky na odboj a s hrdosťou ochraňovala morálne dedičstvo svojho otca a svojej matky. Z každého slova, ktoré napísala je cítiť nenávisť voči porobe, inštinkt reakcie voči komukoľvek, kto by ohrozoval jej slobodu, jediné bohatstvo, ktoré má zmysel ochraňovať za každú cenu.

Oriana bola najstaršia zo štyroch sestier Fallaci. Neera a Paola boli tiež novinárky a spisovateľky, Elisabetta bola adoptívnou dcérou rodiny Fallaci. Otec, Edoardo, bol aktívnym antifašistom, ktorý zapojil najstaršiu dcéru do odboja pomstychtivými úlohami. Mladá Oriana sa tak pripojila k utečeneckému hnutiu odboja Spravodlivosť a Sloboda a tak na vlastnej koži pocítila dramatické momenty vojny. Počas nacistickej okupácie Florencie bol jej otec zatknutý a mučený fašistami. Odvtedy ako mosty cez Arno zničili nemci, Oriana slúžila ako rýchly posol na prenášanie munície z jedného brehu rieky na druhý, v mieste, kde bola rieka vyschnutá. Za svoje zásluhy vo vojne dostala vo svojich štrnástich rokoch čestné uznanie Talianskej armády.

Vojna ju sprevádzala po celý život. Vôbec ako prvá žena v histórii pracovala ako osobitná vyslankyňa vo vojnách a konfliktoch po celom svete, ako napríklad vo Vietnamskej vojne, v afrických konfliktoch, na strednom východe, v Afganistane. Počas masakru v Mexiko City, v roku 1968, bola trojnásobne postrelená a ťažko ranená bola hodená do márnice s mŕtvolami. Zachránila sa len zázrakom.

Oriana Fallaci preslávila taliansku žurnalistiku po celom svete. V Miláne pracovala pre týždenník Epoca, od 1951 pre L’Europeo, v New Yourku pre noviny a periodiká ako New Republic, New York Times Magazine, Life, The Washington Post. Jej rozhovory boli veľmi kontroverzné. Neštítila sa politikom povedať do tváre, čo si myslela. Nehľadala objektivitu a rovnováhu tam, kde nemala žiadny dôvod existovať. Medzi „obete“ jej rozhovorov patrila väčšina dôležitých osobností druhej polovice dvadsiateho storočia. Boli vydané aj knižne a preložené do 21 jazykov.

Oriana bola veľmi príťažlivá a temperamentná žena. V sedemdesiatych rokoch mala ľúbostný vzťah s gréckym básnikom a politikom Alexandrosom Panagoulisom, ktorý sa snažil zvrhnúť grécku vojenskú vládu a zabiť premiéra plukovníka Georgiosa Papadopoulusa. Následne ho mučili a zomrel pri veľmi zvláštnej dopravnej nehode. Oriana mu venovala svoj román Muž.

Táto odvážna žena nemala nikdy strach pomenovať nespravodlivosť. Milovala slobodu. Nenávidela komunizmus rovnako ako fašizmus. Najznámejšou sa však stala vďaka svojim vyjadreniam adresovaným islamu. Veľkou témou bolo pre ňu ponižovanie žien v moslimských krajinách.
Aj na základe vlastných skúseností z 11. septembra 2001, krátko po atentátoch napísala vlastné odsúdenie islamu v knihe Hnev a hrdosť, v ktorej žiada západnú civilizáciu, aby sa neskrývala, a aby bojovala proti islamskému terorizmu silou. Fenomén islamského terorizmu nazvala „islamofašizmom“.

Oriana Fallaci nebola nikdy vydatá. Podľahla rakovine vo Florencii, 15. septembra 2006.

O jej novinárskom pôsobení a o jej naratívnych dielach si napíšeme v ďalšom článku.

0 Comments

Leave a reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*